EN | SK | ES | IT | SI

JUST
Joint University and Small and medium sized enterprises Training

Training

Kľúčové kompetencie 21. storočia na pracovisku
Adaptabilita

Výstup vzdelávaniaKliknite pre čítanie  

Na konci tohto modulu budete:

 

poznať základné koncepty, ktoré sú prezentované v tomto module

rozvíjať svoje mäkké zručnosti a vedieť ich uplatniť na pracovisku

pochopiť príležitosti a výzvy, ktoré ponúkajú vybrané mäkké zručnosti

 

Adaptabilita a flexibilita Kliknite pre čítanie  

Adaptabilita je schopnosť byť flexibilný a prispôsobiť sa meniacim sa faktorom, podmienkam alebo prostrediu. Adaptabilita je na pracovisku vysoko cenenou zručnosťou. Pozrite si postrehy a myšlienky vedúcich pracovníkov (lídrov) z celého sveta o adaptabilite a budúcnosti práce v mini-dokumentárnom filme. Pre  niektorých ľudí môže byť adaptácia jednoduchá, zatiaľ čo pre iných môže byť zložitejšia. Ak chcete túto zručnosť v sebe rozvíjať, zvážte budovanie sebadôvery, vnímanie inej perspektívy a uvedomte si, že neúspech je súčasťou života. 

Adaptabilita a flexibilita sú dva veľmi podobné pojmy, ktoré sa mierne odlišujú. Ak chcete byť adaptabilný, musíte byť flexibilný, ale ak ste flexibilný, nemusí to nevyhnutne znamenať, že ste adaptabilný. Inými slovami, flexibilita je súčasťou adaptability. Byť flexibilný v živote znamená, že môžete meniť svoje plány a ľahko sa prispôsobovať novým situáciám.

Adaptabilita na pracoviskuKliknite pre čítanie  

Adaptabilita na pracovisku predstavuje schopnosť efektívne reagovať na rôzne scenáre a výzvy priamo na pracovisku. Byť prispôsobivý v práci vám pomôže reagovať na nové situácie, nové úlohy, nové projekty a nových klientov. Naučiť sa byť v práci adaptabilnejší si vyžaduje čas a sústredenie, ide skôr o cestu ako o konečný výsledok. Učenie sa mäkkým zručnostiam, ako je adaptabilita, nie je tak merateľné ako pri tvrdých zručnostiach, ale pre váš úspech môže urobiť rovnako veľa ak nie viac, ak ste vedúcim pracovníkom lídrom“ alebo členom tímu.

Adaptabilní ľudia si vytvárajú cielené zručnosti, procesy a rámce, ktoré im umožňujú rýchlo a efektívne riešiť  rôzne situácie podľa toho, ako sa vyskytnú. Keď si túto zručnosť osvojíte, budete schopní čeliť každej zmene, ktorá vám príde do cesty. Centrum pre kreatívne vedenie rozdeľuje  adaptabilitu do 3 kategórií: kognitívna adaptabilita, emocionálna adaptabilita, a osobnostná adaptabilita.

Flexibilita na pracoviskuKliknite pre čítanie  

Flexibilita na pracovisku je schopnosť vyhodnotiť udalosti a prispôsobiť sa úlohám ponúkanej práce.  Flexibilita na pracovisku je tiež pracovná dohoda, v rámci ktorej má zamestnanec možnosť sa rozhodnúť, kde chce pracovať, v akom čase bude pracovať a ako bude pracovať. Príklady, z ktorých majú prospech obidve strany (zamestnávateľ-zamestnanec), sú rovnováha medzi pracovným a súkromným životom, zvýšená produktivita a lepšia reakcia na zmeny. Manažéri a vedúci pracovníci (lídri) na celom svete prechádzajú z tradičného spôsobu práce na nové a moderné spôsoby. Napríklad možnosť práce z domu, nezávislosť na pracovisku alebo praca na dohodu o pracovnej činnosti.
Malé podniky majú tendenciu sa prispôsobiť a  zavádzať flexibilitu na pracovisku, pretože sa snažia znížiť náklady, pokiaľ ide o výdavky na služby (technickú infraštruktúru) a nájomné, vzhľadom k tomu že ich prevádzka nie je taká veľká a riadia malý počet ľudí.

Praktické príkladyKliknite pre čítanie  

Odpovedzte na nasledujúce otázky, aby ste zistili, aká je vaša schopnosť adaptability:

  1. Viete prijať radu?
  2. Dokážete sa ľahko prispôsobiť novým situáciám?
  3. Dokážete zniesť kritiku?
  4. Ste smoliar?
  5. Chcete mať vždy posledné slovo?
  6. Máte pocit, že neznesiete, keď vám niekto odporuje?
  7. Znevažujete návrhy druhých?
  8. Máte pocit, že netolerujete kritiku? (Jackson et. al., 2000)

Ak ste odpovedali "nie" na otázky 1 - 3, pripočítajte si 1 bod a za každé "áno" na otázky 4 - 8 si pripočítajte 1 bod. Vyššie skóre by mohlo svedčiť o menej adaptabilnom a rigidnejšom spôsobe myslenia.

Pozrite si niekoľko príkladov, ako môžete budovať, zdokonaľovať a rozvíjať svoje schopnosti adaptability prostredníctvom cvičení a praxe:

Príklad: Nechajte svoje ego za dverami

Váš tím nedávno usporiadal kreatívny brainstorming, ale váš nápad nebol vybraný. Je normálne cítiť sa sklamaný. Ale namiesto toho, aby ste z toho zostali smutní, môžete sa rozhodnúť nechať to tak. Nechajte svoje ego za dverami a prijmite nápad, s ktorým sa váš tím rozhodol pokračovať. Týmto spôsobom vytvárate bezpečie pre ostatných, aby mohli vyjadriť svoju kreativitu unikátnejším nápadom. Zároveň sa učíte, že existuje viacero riešení problému a vy sa môžete prispôsobiť bez ohľadu na to, ktoré z nich sa posunie dopredu.

Analytické myslenie

Základy a umenie myslieťKliknite pre čítanie  

“V priemere asi štyridsať percent ľudskej mysle tvoria údaje, tridsať percent informácie, dvadsať percent vedomosti, desať percent porozumenie a prakticky žiadna múdrosť ”  (Ackoff,  1989,  3).

Original graphic by Hugh MacLeod @hughcards, extended by David Sommerville @smrvl 

  • Údaj (Data) - je reprezentované sériou náhodných bodov, ktoré môžu niečo znamenať – alebo neznamenajú nič.
  • Informácia (Information) - je miesto, kde sa aplikuje význam alebo vzťah do surového materiálu.  To sa označuje použitím rôznych farieb  na bodkách.
  • Vedomosť (Knowledge) - získavame, keď si dokážeme zapamätať informácie, napr. štandardné tabuľky násobenia alebo časy východu a západu slnka v danom mesiaci. Keď získavame vedomosti, začíname dávať veciam zmysel a vytvárať súvislosti medzi rôznymi informáciami.
  • Vhľad (Insight) - je úroveň, na ktorej sa údaje stávajú skutočne užitočnými. Vhľad je schopnosť syntetizovať poznatky s cieľom získať hlboké pochopenie problému. S pochopením prichádza perspektíva
  • Múdrosť (Wisdom) – je schopnosť využívať poznatky na uľahčenie rozhodovania na základe informácií.
Umenie mysliťKliknite pre čítanie  

Čo je poznanie? Schopnosť spracovávať informácie vnímaním, skúsenosťami a našimi osobnými vlastnosťami, ktoré nám umožňujú integrovať všetky tieto informácie do nášho hodnotenia a interpretovania sveta.

Je to schopnosť integrovať a spracovať informácie, ktoré dostávame z rôznych zdrojov (vnímanie, skúsenosti, presvedčenia atď.), a konvertovať ich na vedomosti. Zahŕňa rôzne kognitívne procesy, ako je učenie, pozornosť, pamäť, jazyk, uvažovanie, rozhodovanie atď., ktoré sú súčasťou nášho intelektuálneho rozvoja a skúseností.

Čo je logické myslenie?

Definícia logického myslenia je analýza situácie alebo problému pomocou rozumu a návrh možných riešení. Logicky mysliaci ľudia zhromažďujú všetky dostupné informácie, vyhodnocujú fakty a potom metodicky rozhodujú o vhodnom spôsobe ďalšieho postupu.

„ Logické myslenie je na pracovisku dôležité, lebo pomáha analyzovať problémy, brainstormovať nápady a hľadať odpovede. Zamestnávatelia chcú zamestnancov, ktorí dokážu navrhnúť správne riešenia, ktoré sú finančne opodstatnené, uskutočniteľné a realizovateľné.“

Čo je logické uvažovanie?

Logické uvažovanie je typ riešenia problémov, ktorý pracuje so  súborom pravidiel, ktorými sa riadi scenár. Tento súbor pravidiel alebo krokov sa nazýva algoritmus. Logické uvažovanie zahŕňa testovanie rôznych súborov krokov – alebo algoritmov – s cieľom určiť, ktorá postupnosť vedie k správnemu riešeniu

Pasca zvaná presvedčenie (viera)Kliknite pre čítanie  

Presvedčenia sú príbehy, ktoré si rozprávame, aby sme definovali svoj osobný zmysel pre realitu. Každý človek má systém viery, v ktorú je presvedčený. Koncept viery využíva v každodennej existencií a prostredníctvom tohto mechanizmu si individuálne „vytvárame zmysel“ sveta okolo nás.

Presvedčenia pochádzajú zo skúseností a rozum nám pomáha ich pochopiť. Rozum však nemôže dokázať presvedčenie sám o sebe a presvedčenie potrebuje overenie. Skúsenosti si tiež vyžadujú predchádzajúce presvedčenia a rozum, aby to dávalo zmysel. Viera, rozum a skúsenosť sú vzájomne prepojené. Naše chápanie vecí je relatívne a závisí od kontextu formovaného našimi presvedčeniami, rozumom a skúsenosťami.

Porozumenie je relatívne a nezávislé  od kontextu, závisí aj od našich presvedčení, uvažovania a skúseností.

https://medium.com/perspectivepublications/the-difference-between-belief-and-knowledge-cb909520a265

Otvorenosť, skepsa v kritickom mysleníKliknite pre čítanie  

Otvorenosť znamená byť otvorený zmene názoru na základe nových dôkazov. Ide o to, aby ste sa odpútali od svojich presvedčení a zamerali sa na nezaujaté myslenie bez vlastných záujmov. Ide o otvorenosť voči konštruktívnej kritike a novým myšlienkam.  

„Na druhej strane sa zdá, že skepticizmus sa vzťahuje na sklon spochybňovať myšlienky; zdržať sa úsudku skôr, ako sa oboznámime so všetkými dôkazmi alebo keď sú dôkazy a dôvody nedostatočné; zaujať stanovisko a byť schopný zmeniť ho, keď sú dôkazy a dôvody dostatočné; a pozrieť sa na zistenia z rôznych perspektív.“ 

Určitá miera skepticizmu je celkom zdravá ako protiváha prílišnej dôverčivosti a podľahnutiu zlým argumentom, ilúziám a úmyselným pokusom o zavádzanie a klamanie. Skepticizmus, ktorý tvrdí, že nie je možné mať poznanie, je sebazničujúci a neproduktívny.  Malo by existovať skeptické skúmanie, ktoré sa používa predtým, ako ľudia dospejú k záverom a rozhodnú sa, ktoré presvedčenia budú zastávať.

https://www.euroscientist.com/open-scientists-in-the-shoes-of-frustrated-academics-part-i-open-minded-scepticism/

Povaha kritického mysliteľaKliknite pre čítanie  

12 povahových vlastností, na ktorých treba pracovať, aby ste sa stali flexibilným, adaptabilným a komplexným kritickým mysliteľom, odolným a vyhľadávaným človekom a zamestnancom:

  • zvedavosť  
  • sebestačnosť
  • pozornosť 
  • organizácia  
  • tvorivosť
  • reflexia 
  • otvorenosť   
  • orientácia na cieľ
  • vytrvalosť
  • hľadanie pravdy
  • skepticizmus  
  • vynaliezavosť
Záverečná úvahaKliknite pre čítanie  

Krishnamurti, 1982 by Yousuf Karsh

Múdrosť musí každý objaviť sám a nie je výsledkom vedomostí. Vedomosti a múdrosť nejdú dokopy. Múdrosť prichádza vtedy, keď je zrelé sebapoznanie. Bez poznania seba samého nie je možný poriadok, a teda ani cnosť (virtue).

- Krishnamurti, The Book of Life

 

Kontinuálne vzdelávanie a stratégie učenia sa

Základy kontinuálneho vzdelávaniaKliknite pre čítanie  

“Štúdium bez túžby kazí pamäť a nezachováva nič z toho, čo prijme.”

— Leonardo da Vinci

  • Stretli ste sa už niekedy s pojmami ako e-learning, učenie sa praxou, vizuálne alebo iné učenie? 
  • Skúste porozmýšľať a vysvetliť, čo je podľa vás učenie…
  • Učenie môže byť … proces, výsledok, zmena stavu, získavanie vedomostí, rozvoj, konceptualizácia, prežívanie, osvojenie si jazyka rôznych disciplín, zapamätanie a pochopenie, modifikácia behaviorálnej tendencie skúsenosťami, posilnenie správnych reakcií alebo oslabovanie nesprávnych reakcií  …

 

Kontinuálne vzdelávanie:

  • známe aj ako celoživotné vzdelávanie;
  • odkazuje na starý koncept, ktorého popularita stúpa v dôsledku trendu neustáleho nedostatku zručností  v popredných priemyselných odvetviach a od nástupu e-learningu;
  • predstavuje proces, kultúru a spôsob učenia sa novým poznatkom, schopnostiam a zručnostiam, ktoré si vyžadujú odhodlanie a špecifické metódy;
  • je nad rámec formálneho vzdelávania a je založené na neustálom, sebamotivovanom a dobrovoľnom úsilí o profesionálny alebo osobný rozvoj; 
  • prebieha prostredníctvom formálneho a neformálneho prístupu; 
  • je tiež vhodným prístupom vzdelávaniu pre budúcnosť na zdokonalenie si svojich znalostí ešte skôr, ako vznikne skutočná potreba.

Pozrite si toto krátke video a dozviete sa, ako podporiť celoživotné vzdelávanie vo vašom živote! 

Ako by ste pristupovali ku kontinuálnemu vzdelávaniu v každodennom živote? 

Pozrite sa na formy kontinuálneho vzdelávania: mentorské programy; partnerské diskusné skupiny; certifikačné programy; pracovné semináre; relevantné online / off-line zdroje t. j. odber informačných bulletinov, výskumné databázy alebo YouTube kanál vášho záujmu; stretnutia zamerané na budovanie tímu; konferencie; študijné programy na pracovisku; učenie sa učením niekoho iného a ďalšie.

Odnaučenie sa (unlearning)Kliknite pre čítanie  

"Žiadny problém nevydrží útok nepretržitého myslenia." — Voltaire

Aké sú spôsoby aktívneho odnaučenia sa vo vašej práci?

Vyhľadávajte ľudí s rôznymi skúsenosťami. Počúvajte ich, aby ste našli nový pohľad a novú perspektívu, aj keď s nimi nemusíte nevyhnutne súhlasiť.

Zvyšujte svoju pozornosť testovaním si vlastných návykov. Používanie nevedomých (automatických) zvykov môže vytvárať mentálne skratky. Skúste si niektoré návyky osvojiť a vedome sa ich odučiť, t. j. ak  automaticky riešite problém, skúste sa opýtať na názor niekoho iného, alebo ak organizujete stretnutia, skúste to prenechať na niekoho iného.

Položte si otázky, ktorými viete predísť tomu, aby vaše doterajšie vedomosti obmedzovali vašu schopnosť predstaviť si nové možnosti. Napríklad: Aké budú najvýznamnejšie zmeny vo vašej oblasti podnikania v roku 2030? Ktoré zo svojich silných stránok by ste mohli preniesť do akéhokoľvek iného odvetvia?

 

Stratégie učenia saKliknite pre čítanie  

Odstup (spacing) - Ak chcete posilniť svoju pamäť pri učení sa nových vecí, skúste sa učiť po menších častiach. Aj keď ste schopní sa naučiť celú látku večer pred skúškou, pravdepodobne si ju za pár týždňov nebudete pamätať. Vďaka tejto metóde sa naučíte trochu informácií, potom ich trochu zabudnete a nakoniec sa ich znovu naučíte. Pri tejto stratégii si musíte vytvoriť študijný kalendár, do ktorého budete zahŕňať aktuálne a predtým naučené informácie.  

Nácvik vo vyhľadávaní (retrieval in practice) - Opakovanie si informácií bez učebných materiálov vám pomôže učiť sa efektívnejšie tým, že sa zmení spôsob ukladania informácií. Pokúste sa najskôr získať informácie z pamäte bez toho, aby ste ich napríklad len čítali z poznámok, a tým nadobudli mylné presvedčenie, že učivo už ovládate. .Môžete skúsiť informácie nahovoriť, nakresliť alebo zapísať a potom ich porovnať s učebnými materiálmi alebo si ich overiť u učiteľa.  

Prelínanie (interleaving) - Ak sa chcete naučiť novú zručnosť efektívnejšie a flexibilnejšie, môžete ju kombinovať s inými zručnosťami namiesto opakovaného precvičovania len jednej zručnosti.

Elaborácia (elaboration) - Táto technika nadväzuje na nácvik vyhľadávania informácií vytváraním prepojení v rámci informácií s použitím otvorených otázok (čo, ako, prečo) a hľadania podrobných odpovedí, napríklad formou krátkej diskusie v triede.

Konkrétne príklady - Pri učení abstraktných pojmov si predstavte konkrétne príklady. Pokúste sa myšlienky rozvinúť a overiť si ich v učebnici alebo u učiteľa.

Duálne kódovanie - Pri štúdiu venujte pozornosť textu a vizuálnemu zobrazeniu (grafom, obrázkom, schémam) a pokúste sa ich vysvetliť vlastnými slovami.

Pozrite si 6-minutové video s pravidlami Elona Muska a zistite viac o tom, ako sa učiť rýchlejšie.

Tipy na písanie poznámok!

1. Používajte grafický organizér na zápis hlavných myšlienok alebo členenie konceptu
2. Načrtnite alebo nakreslite informácie a vytvorte interaktívny zápisník s písomnými poznámkami
3. Písanie rukou vás prinúti vynaložiť viac úsilia na preklad informácií ako písanie na počítači
ZáverKliknite pre čítanie  

Adaptabilita je schopnosť, ktorú môžete využiť na efektívnejšie reagovanie na neustále sa meniaci svet okolo vás.

Kontinuálne vzdelávanie sa týka neustálej, sebamotivovanej a dobrovoľnej snahe o profesionálny alebo osobný rozvoj. 

Logické myslenie pomáha analyzovať problémy, vymýšľať nápady a hľadať odpovede. Zamestnávatelia chcú zamestnancov, ktorí dokážu navrhnúť správne riešenia, ktoré sú finančne opodstatnené, uskutočniteľné a realizovateľné.

Mäkké zručnosti sú jedinečné ľudské zručnosti, ktoré v budúcnosti nemožno nahradiť robotmi alebo umelou inteligenciou (Al).

 



Keywords

adaptabilita; flexibilita; analytické myslenie; kritické myslenie; kontinuálne učenie; mäkké zručnosti (soft skills)

Objectives/goals:

Cieľom tohto modulu je predstaviť mäkké zručnosti, ktoré sú dôležité pre 21.storočie na pracovisku, vysvetliť ako ich možno zlepšiť a využiť tak v práci ako i v živote.


Ciele vzdelávania:

  • Oboznámenie sa so základnými konceptmi, ktoré sú prezentované v tomto module
  • Rozvoj mäkkých zručností a schopnosť uplatniť ich na pracovisku
  • Pochopenie príležitostí a výziev, ktoré ponúkajú vybrané mäkké zručnosti


Obsah:

Kľúčové kompetencie 21. storočia na pracovisku

Časť 1: Adaptabilita
Sekcia 1.1.: Adaptabilita a flexibilita
Sekcia 1.2.: Adaptabilita na pracovisku
Sekcia 1.3.: Flexibilita na pracovisku
Sekcia 1.4.: Praktické príklady 

Časť 2: Analytické myslenie
Sekcia 2.1.: Základy 
Sekcia 2.2.: Umenie myslieť
Sekcia 2.3.: Pasca zvaná presvedčenie
Sekcia 2.4.: Otvorenosť, skepsa v kritickom myslení
Sekcia 2.5.: Povaha kritického mysliteľa
Sekcia 2.6.: Záverečná úvaha

Časť 3: Kontinuálne vzdelávanie a stratégie učenia sa 
Sekcia 3.1.: Základy kontinuálneho vzdelávania
Sekcia 3.2.: Odnaučenie sa (unlearning)
Sekcia 3.3.: Stratégie učenia sa

Bibliografia

Časť 1

Časť 2

Časť  3

Zdroje
Súvisiaci tréningový materiál

CONSORTIUM

Partneri